|
Pracovny kruh Otvoreny Kanal Rakusko
|
|
Medialna spolocnost ako vyzva |
|
Nase okolie je stale viac formovane mediami.
Kompetencia medii sa tym stava klucovou kvalifikaciou, ktora musi
byt uz skoro pocas vzdelavania podporovana.
Ako je zname,
varoval znamy ekolog medii
Neil Postman uz na zaciatku osemdesiatich rokov, teda pred zavedenim
kablovej televizie v Nemecku a vychadzajuc pri tom z americkych skusenosti,
pred nasledami Novych Medii, ktore budu mat celkom nove struktury
vyvoja pre deti a mladez.
[1]
Kablova televizia sa medzicasom presadila a tak sa
netreba obavat negativnehoo postoja proti mediam.
Teraz ide o to, akceptovat tieto zmeny a vytvorit
strategie, ktore zarucuju vsetkym vrstvam obyvatelstva a tym samozrejme
aj buducim generaciam sprostredkovat potrebne poznatky pre zivot v
medialnej a informacnej spolocnosti.
Toto sa najucinejsie dosiahne pomocou praktickych
prac na projektoch, pri ktorych
ucastnici spolocne zostavuju videofilmy. Pri tom sa im sprostredkuju
potrebne zakladne poznatky, pri com sa zaroven splnia aj medienpedagogicke
ciele: zaobchadzanie s televiziou ma prispiet k emanzipacii konzumu
televizie.
Taketo prace sa uz niekolko rokov realizuju a su
z casti aj dobre dokumentovane. Obzvlast poukazujeme na projekt jednej
videoiniciativy v znamej laboratornej skole „Hartmut von Hentings“
v Bielefelde.
[2]
V minulych rokoch sa zaoberali viacere studie,
zasadnutia a prakticke prace s touto ulohou: spostredkovanie kompetencii
medii v medialnej spolocnosti.
[3]
Uz
v skolkach sa pokusa na televiziu reagovat, pricom ide hlavne o to,
uz existujuce posobenia televizii
spracovat a zvladnut, pretoze tieto sa udeju casto nekontrolovatelne
a bez potrebneho doprovodu v rodicovskom dome. To vedie casto k pretazeniu
a strachu, s ktorymi by deti nemali ostat osamote.
[4]
V Spolkovej republike Nemecko je vyuka medialnej kompetencie celkom vedome
a cielene podporovana vybudovanim „Otvorenych Kanalov“. Ako priklad sluzi odborne zasadnutie, ktore sa uskutocnilo
v novembri 1999 vo Wittstocku (Branderburg) a bolo venovane nasledovnej
teme: „Aktivna medialna praca
s detmi a mladezov – Otvorene Kanale ako Partneri“. Prednaska
Bernda Schorba „Sprstredkovanie
medialnej kompetenzie ako spolocensko – politicke nariadenie“ sa
da precitat na Website spolkoveho zväzu Otvorenych
Kanalov na adrese http://www.bok.de/referat2.html.
[5]
Projekty s detmi a mladezov sa v Ovorenych Kanaloch v Nemecku uz davno stali
dolezitym a povsimutym taziskom. V toto zmysle sa hlada aj kooperacia
so skolami. Jedna z takychto spolupracii zacala v roku 1991 v
Saarlande, kde sa prve vedecke vyskumy nechali dokumentovat.
[6]
Aktualne vyvoje mozno najst na website Otvoreneho
Kanala v Saarlande na adrese http://www.oksaar.de/frproj.htm. Otvoreny
Kanal v Gera (Thüringen) zase vytvoril specialny Koncept
pre Otvoreny Detsky Kanal
[7]
, ktory bol v roku 1998 otvoreny pod nazvom Pixel TV. Deti a mladez vo veku medzi 6 a 16 rokov tam zostavovali
ich vlastny televizny program. (http://www.pixel.de.vu/) Zrelost Europy v oblasti medii sa v buducnosti bude
musiet orientovat na taketo prace.
Johannes SchützPreklad Sonja Ehrenberger
©
Arbeitskreis Offene Kanäle Österreich 2001
[1]
Neil Postman: Das Verschwinden der Kindheit. Frankfurt/Main:
Fischer, 1982.
[2]
Haufe, Ulrich, Orbke, Ellen, Seidenberg, Günter:
Videoarbeit mit Kindern: Darstellung und Analyse eines medienpädagogischen
Projekts. Tübingen: Max Niemeyer, 1982.
[3]
Medienkompetenz: Grundlagen und pädagogisches Handeln.
Hg. Fred Schell et. al.- München: KoPäd,
1999. Schell,
Fred: Aktive Medienarbeit mit Jugendlichen: Theorie und Praxis.
- 3. Aufl. - München: KoPäd, 1999. (Erstauflage:
Opladen 1989) Neue Medien
- Edutainment - Medienkompetenz: Deutschunterricht im Wandel. München:
KoPäd, 1997. Pöttinger,
Ida: Lernziel Medienkompetenz: Theoretische Grundlagen und praktische
Evaluation anhand eines Hörspielprojekts.
München: Kopäd, 1997. Medienkompetenz
im Informationszeitalter. Erstellt im Auftr. der Bayerischen Landeszentrale
für neue Medien.
München: R. Fischer, 1996. Teenie-Kino:
Filmarbeit zwischen Kindheit und Jugend. Hg. Klaus-Ove Kahrmann
et. al. Frankfurt/Main: Bundesverband
Jugend und Film, 1993. Zu den besonderen Bemühungen in Deutschland
vgl. die Arbeit, die das Medienkompetenz-Netzwerk Nordrhein-Westfalen
(mekonet) und das
Europäische Zentrum
für Medienkompetenz leistet. Im deutschen Bundesland Baden-Württemberg hat
sich eine Expertengruppe Medienkompetenz konstituiert, die Studien unter dem Titel „Medienkompetenz
in der Informationsgesellschaft: Perspektiven in Baden- Württemberg“ im April 2000 herausgab. Diese ist auch im Internet
abrufbar: http://www.mfg.de (dort kann man in der Rubrik Publikationen die
Schrift zum Download finden).
[4]
Maier, Rebecca; Mikat, Claudia; Zeitter, Ernst:
Medienerziehung in Kindergarten und Grundschule: 490 Anregungen
für die praktische Arbeit. München: KoPäd, 1997. Neuß, Norbert; Pohl, Mirko; Zipf, Jürgen: Erlebnisland
Fernsehen: Medienerlebnisse im Kindergarten aufgreifen,
gestalten, reflektieren. München: KoPäd, 1997. (Siehe
auch unserer Rubrik Rezensionen, wo Helga Fürhapter das Buch
„Erlebnisland
Fernsehen“ bespricht).
[5]
Weiters sei hingewiesen auf einen Aufsatz von Klaus
Ludwig Helf: „Mit dem Bollerwagen
auf dem Datenhighway: Medienkompetenz durch Offene
Kanäle in der Informationsgesellschaft„, Handbuch Offener
Kanäle, hg. Ulrich Kamp (Bonn: Bundeszentrale für politische Bildung,
1997), S. 159 - 167.
[6]
Projekt Offener Kanal in Schulen: Abschlußbericht
des Ministeriums für Bildung und Sport und der Landesanstalt
für das Rundfunkwesen Saarland. Saarbrücken: Logos, 1994. 1997 resümierten
Mitarbeiter über ihre Erfahrungen. Eva-Maria Bitz und Herbert Stang:
„Im Saarland
ist alles O.K.!: Sechsjährige Erfahrung mit Offenem Kanal in Schulen„,
Handbuch Offener
Kanäle, hg. Ulrich Kamp (Bonn: Bundeszentrale für politische Bildung,
1997), S. 128f.
[7]
Brandi, Bettina; Bischoff, Johann: Offener Kinderkanal
Gera: Konzept für einen Kinderkanal im Offenen
Kanal. München: KoPäd, 1997.
|